...ika... ...o mne ...rodinka ...priatelia ...fotky ...e-mail

...priatelia

"Múdrosť mojich nepriateľov mi nikdy tak neuškodila ako hlúposť priateľov."

Katka Jarkovská ... tak práve to je ten človiečik, ktorý mi počas stredoškolských čias prirástol veľmi k srdiečku. Stala sa mojou veľmi dobrou kamarátkou. Neskôr sa naše chodenie vonku, do mesta, niekde si hačnúť, bicyklovať, ... stalo pravidlom. Ale samozrejme najviac času sme spolu trávili na strednej škole. Nikdy nezabudnem na všetky naše spoločné triedne akcie či už to boli výletiky, pasovací alebo stužková, keď na chatách dávno už všetci búvali a my dve stále nie a nie zaspať! Ale musím priznať, že ma neco riadne štve ... je to to, že vždy keď sme sa my dve fotili tak výsledok bol úúúplne nulový (veď katušik vie, o čom hovorím :-) a tiež to, že sa mi nikdy nepodarilo ju dotiahnúť cez leto na kupalisko. A čo by som na katku mohla prezradiť? Asi to, že je nepoučiteľný romantik, nenávidí telenovely, rada tancuje a chodí medzi lidičky, veľmi sa jej páčia všetky odtiene bordovej farby, zbiera rôzne citátiky, obrázky exteriéru a interiéru, je proti vit. A a N a je verná svojim 100% džusikom. Katišik vďaka škole získala mnoho prezývok ako napríklad vykopka, vykopávočka (to kvôli pohľadnici, ktorú dostalo odo mňa a od Danky B.), katulienka divožienka, crazy women z čoho neskôr vzniklo aj hrôzy women, katušik a pod. Katku si veľmi vážim a ďakujem jej za to, že mi dovolila byť jej kamarátkou a že vždy som si mala s kým pokecať a myslím, že keby ste vykopku poznali tak ako ivka slivka, vedeli by ste o čom hovorím. Neco pre katušik: ovečka...nezabudni na strigu...za vše ďakujem...prídem (al. príď) hodiť reč...papapapapapapapapapa...

Katka Królová ... Katku som spoznala už pred strednou školou, ale to len tak, že som vedela, že niekto taký s tým menom existuje. Počas školy sa stalo, že každý piatok sme chodili spolu domov (teda ja k starkej a krolka domov) a poobede vždy moja cesta viedla ku Królovcom. A práve to bol čas, kedy sme vykecali a obkecali všetko, čo sa len dalo. Musím priznať, že keď sme sa my dve stretli, tak to naozaj stálo za to a často sme od smiechu až revali a "válali sa po zemi". A čo pri našich keciach nemohlo nikdy chýbať? Moje bla bla bla ... určené katike a na druhej strane jej neprekonateľné filozofické rečičky, ktorými ma niekedy naozaj mučila (a najhoršie je na tom to, že vedome!!!). Nezabudnem na to, ako sme jednu zimu príšerne zguľovali našu Danku B., ktorá bola tak mokrá, že ju bolo možné v pohode žmýkať, ďalej ako sme spolu nenormálne zmokli (vtedy naozaj poriadne lialo a voda tiekla prúdom po cestách), keď varila paradajkovú polievku a nakoniec z toho vyšla nejaká riadne hustá omáčka s cestovinou, keď sme išli kúpiť neco na seba, chodili z obchodu do obchodu, častokrát sme boli v nejednom z nich aj 45 minút a nakoniec nám nič nesedelo a odišli sme naprázdno (predavačky nás mali naozaj veľmi radi) a inak zažili sme spolu veľa trapasov, ... A čo jej prezývky? ...katika (tú má odo mňa), krolko, krolka, iron women (železná žena), ... Neco pre moju katiku: achoj ksichte...ďakujem...však si oblečieš tú sukničku a vestičku...pozdravím starku...papa tvoja teta slivka :-)

Miška Putrová ... no nazdárek putra... Kto to vlastne je, som zistila potom, čo som sa dozvedela, kde robí ujko Putra a že naši ockovia sa poznajú. Práve Miška je človek, ktorý je odo mňa o jeden deň starší (čo znamená ďalšia býčica do partie). V škole si od jedného profáka získala prezývku divoch a to jej ostalo dodnes. Pamätám si, ako sme ju (ja, danka a ešte niekto) priviazali a prilepili lepiacou páskou o stoličku, ale márne, veď nie nadarmo to bol a je divoch, dostala sa z toho. Spomínam si, ako sme robili nejaký projekt na tému drogy, alkohol, fajčenie a potom sme ho vešali na nástenku a opaľovali papier, v tom to začalo viac "dymiť a ..." , ako malo. Našťastie sme to úspešne zahasili a s vreskom sme spadli obidve zo stoličky, načo vbehol do triedy nejaký profák a vykecal sa, ako len mohol. Tiež nezabudnem na to, ako sme stáli pri ceste a zhodou okolností sme mali obidve na sebe červené bundy, ďalej ako sme išli od nás a stretli sme nejakého chlapa, z ktorého vyšlo, že asi od detstva túžil byť karatista (to bol ale magor, ale tiež je pravda, že aj pre takých slnko svieti a voda tečie). No a v poslednej dobe po skončení strednej školy, sme ostali verné mestu a hokeju. Neco pre putru: ...zimák a niké to istí...červené bundičky - "zatiaľ" posledný piatočný hokej v Martine (vyhrali sme so Slovanom)...nieže mi v tom svete zablúdiš a zabudneš na šimky...držím ti všetky palčeky...papa.

Janka Cígerová ... no ako žije moja blonďatá parťáčka? Pri Ciger si vždy spomeniem na hodiny matiky - cez písomky papieriky inak pracovali, to bol teda iný expres, hodiny telesnej s ujom Raganom - to naše nezabudnuteľné ragby, z ktorého sme všetky chodili úplne dobité - doškrabané, dotrhané, dokopané..., na hodiny s devlou - tak tu sme od smiechu revali takmer každú hodinu, na výlety - tak výlet v druháku nemal chybu, opaľovanie pred nezábudkou, malá izba a otvorené okienko, na náštevu u Iny - na slzy, ktoré tiekli ako bláznivé a hovorili "budete mi všetci chýbať" a samozrejme na cestu od našej Iny, na Hasa a Dada - ako si si malého Dada pekne vycvičila, Dado zakývaj, Dado pošli pusu..., na bagetériu - fest pršalo a Džordžika si veselo kráčala v sandálkach. Nakoniec sme došli do bagetky a janka ešte ani nezačala jesť a obsah bagety už bol pod stolom. A podľa čoho by ste ju spoznali? Určite je to tá, ktorá telefonuje, baví sa s prameňmi vlasov, je rožok alebo dobošku, tá, ktorá nosí topánky s vysokými opätkami a tak sa vždy drží, aby sa čistou náhodou neocitla na zemi. A jej prezývky ... Janka, Ciger, Džordža, Džordžika, blondína... Neco pre Ciger: dufám, že sa čo najskôr uvidíme v meste...tvoja víla amálka...stretneme sa v...papa.

Vierka Buganová ... no achoj kolegyňka. Tak naše cesty sa predsa až tak nerozišli. Obidve sme skončili v Košiciach. Ale okrem Košíc máme aj iné "vecičky" spoločné - veď ty určite vieš, na čo myslím - druhácka nezábudka dopadla v pohode a tiež aj štvrtácka plutva. Tu si neodpustím nespomenúť tvoju sesterničku a našu bývalú spolužiačku Majku, ktorá si získala prezývku Mačka. Nezabudnem na naše spoločné debaty u vás v chodbe alebo na záhrade. Prezývky určené Vierke ...Vivik, Vieročka, Bugi, Chrťa... Neco pre Vierku: slivka...Ďuďo...určite sa stretneme v Mt alebo v Ke (ale vlak to určite istí)...papa.

Katka Máthéová ... tak túto sympatickú holku nepoznám zo strednej školy, spoznala som ju v Košiciach, poznáme sa zatiaľ krátko, je to moja spolubývajúca, ktorá na strednú chodila do Košíc, býva vo Viničkách a má veľmi rada svojho Rudka. S Kaťou som teraz v poslednej dobe počas týždňa najčastejšie a musím povedať, že som rada, že mám práve takú spolubývajúcu akou je ona.

"Človek umiera toľkokrát, koľkokrát stratí priateľa."